Slovenská legislatíva dlhodobo trpí chorobou, ktorú politické elity eufemisticky nazývajú „reakcia na aktuálnu situáciu“. Namiesto tvorby stabilných, predvídateľných a spravodlivých pravidiel pre všetkých občanov sa Národná rada SR opakovane stáva krajčírskou dielňou na šitie zákonov na svoju mieru. Ak potrebujú niekoho politicky zlikvidovať, upratať spriaznenú figúru alebo zabetónovať vlastné pozície, siahnu po osvedčenom nástroji – legislatívnom inžinierstve typu Lex Mečiar, Lex Kyselica, Lex Haščák. Spoznali sme už účelový Lex Harabin s cieľom narýchlo stopnúť kandidatúru nepohodlného sudcu. Zažili sme Lex Lipšic, keď sa ohýbal zákon o prokuratúre, len aby na stoličku šéfa Špeciálnej prokuratúry mohol zasadnúť favorizovaný ne-prokurátor. Slovenský parlament sa skrátka správa ako súkromná eseročka, kde sa namiesto ústavných princípov berie do úvahy len aktuálny pud sebazáchovy.
Najnovším útokom na samotnú podstatu volebnej súťaže je návrh Slovenskej národnej strany o znížení počtu krúžkov na kandidátnych listinách politických strán. Predseda jej poslaneckého klubu Roman Michelko, donedávna ešte jeden z prekrúžkovaných externistov, predložil pozmeňujúci návrh na okresanie práva voličov znížením počtu preferenčných krúžkov zo štyroch len na dva. Oficiálne odôvodnenie predkladateľov je smiešne a nehodné politickej strany s takou históriou a významom. Vraj chcú „zvýšiť význam prednostného hlasovania ako nástroja personálnej voľby“. Táto rétorika popiera elementárnu matematiku aj logiku. Ak voličovi vezmete polovicu jeho manévrovacieho priestoru, sila jeho hlasu logicky nerastie – naopak, je výrazne oklieštená. Ide o vedomé obmedzenie práv voličov, potlačenie plurality a strach z toho, koho by ľudia prekrúžkovali do NR SR.
Skutočný motív v plnej nahote odhalil sám Roman Michelko, keď s neuveriteľným cynizmom vyhlásil: „Ukazuje sa, že v niektorých stranách pustiť štyri krúžky je veľký nerozum.“ A v kuloároch bez obalu dodal vetu, ktorá dokonale ilustruje akoby pohŕdanie elít obyčajným človekom: „Čo za hrôzu dokážu niektorí voliči navoliť.“ Jeho výrok v sebe nesie hlboký politický paradox a absurditu. Ak niekto na Slovensku profitoval z „voľnej ruky“ voliča pri krúžkovaní, bola to práve SNS. V roku 2023 bola strana pod vedením Andreja Danka na pokraji politickej smrti. Aby preliezla cez päťpercentnú hranicu, predseda Danko účelovo naplnil kandidátku internetovými aktivistami, radikálmi a sledovanými tvárami z alternatívnej scény – legionármi. Ľudia vtedy naplno využili možnosť štyroch krúžkov. Výsledok? Strana síce prežila, no voliči kompletne rozmetali poradie určené predsedom strany. Andrej Danko sa do parlamentu prebojoval ako jediný kmeňový člen SNS – aj to z prvého miesta. Zvyšok klubu tvorili politickí žoldnieri zjavne bez lojality k značke, čo sa v plnej nahote preukázalo neskôr.
Keď neskôr skupina okolo Rudolfa Huliaka z klubu odišla a začala koaličnú vládu tlačiť do kúta svojou ambíciou získať vládne kreslo, Andrej Danko s Romanom Michelkom naplno pocítili následky vlastného oportunizmu. A ich reakcia? Namiesto sebareflexie idú radšej zmeniť pravidlá hry pre milióny voličov.
Zníženie počtu krúžkov zo štyroch na dva je učebnicovým príkladom účelového volebného inžinierstva. Cieľ je jednoduchý: zabetónovať si čelo kandidátky, zobrať voličom možnosť prekrúžkovať ich zdola. Ak máte k dispozícii len dva krúžky, miniete ich na predsedu a podpredsedu strany. Šanca, že vám zostane hlas niekoho na iných, klesá takmer na nulu. Tento ďalší paškvil prechádza parlamentom so súhlasom Smeru a Hlasu, ktorí pôvodne chceli riešiť len kontroverzné hlasovanie obálkami zo zahraničia. Andrej Danko urobil z obmedzenia krúžkovania tvrdú koaličnú podmienku. Smeru a Hlasu odkázal: Ak chcete naše hlasy na oklieštenie hlasov Slovákov v zahraničí, musíte nám pomôcť obmedziť krúžkovanie doma a ochrániť tak moju stoličku lídra.
Je vrcholom politického chameleónstva, že s týmto návrhom prichádza práve Roman Michelko – človek, ktorý by bez otvoreného systému štyroch krúžkov pravdepodobne v parlamente dodnes nesedel. Keď im krúžky pomohli k moci a poslaneckým platom, boli „nástrojom demokracie“ a „spájania“. Keď zistili, že ich voliči môžu cez krúžky zbaviť kontroly, systém idú bez milosti zarezať v rámci politického obchodu. Výsledkom je ďalšia rana pre politickú pluralitu na Slovensku.
Text: Rafael RAFAJ – Foto: Internet (TASR)
Pôvodne publikované na snn.sk