Tweetko
Historik a pedagóg Július BOTTO bol autorom prvých dejín Matice slovenskej

Historik a pedagóg Július BOTTO bol autorom prvých dejín Matice slovenskej

Slovenské národné noviny
5 min read
0
Comments
1
Views

Historik a pedagóg július botto bol autorom prvých dejín matice slovenskej

Tvorca národnej koncepcie dejín Slovenska a Slovákov

Text: Ivan MRVA – Foto: archív autora

Od smrti Júliusa BOTTA na sklonku septembra uplynulo už sto rokov. Patrí medzi významné osobnosti našej minulosti. I keď neprávom stojí tak trocha na okraji záujmu a pre širšiu verejnosť  zostáva málo známy. Nesporne bol zjavom hodným obdivu, vzdelanec širokého rozhľadu s pevným národným presvedčením. Napriek krajne nepriaznivým pomerom, aké pre Slovákov panovali v poslednom polstoročí existencie Rakúsko-Uhorska, zanechal nasledujúcim generáciám množstvo sviežich historických prác. 

Každý, kto sa chce bližšie zoznámiť so staršími i s novšími dejinami Uhorska a s vývinom slovenského národa, musí siahnuť po monografiách alebo odborných článkoch, ktoré pochádzajú z jeho pera.

  • ŠIROKÉ ŠTÚDIÁ

Július Botto sa narodil v gemerskej obci Rozložná v júli 1848 ako najstarší syn evanjelického farára Ladislava Botta.  Rodinné pomery z neho vykresali  uvedomelého Slováka a slovenské presvedčenie si uchoval po celý život. Otec i matka Klementína, rodená Reussová, pochádzali z národne uvedomelých rodín, čo malo na neho rozhodujúci  vplyv. Až do jesene  svojho života žil, pracoval i tvoril v tieni maďarizácie.  Pre vzdelaného Slováka,  neskrývajúceho svoje národné city,  to boli neľahké časy, no Botto zostal vo svojich postojoch pevným  a odhodlaným Slovákom. V období  Bottovej mladosti i zrelosti  doznieval  na Slovensku duch najväčších kriesiteľov   národného  života, duch Jána Hollého a Ľudovíta Štúra. V jeho rodnom Gemeri  žil a pôsobil nemalý počet uvedomelých Slovákov často navštevujúcich faru v Rozložnej. Boli to osobnosti, ktoré viedli zápas za národné práva, čo nesporne na chlapca nezostalo bez účinku.

Po absolvovaní ľudovej  školy v rodisku pokračoval vo vzdelávaní na gymnáziách v Rimavskej Sobote, Levoči i Spišskej Novej Vsi. Keď úspešne zložil maturitné  skúšky, nastúpil  na  prešovské evanjelické kolégium, kde študoval teológiu a právo. V Prešove sa prihlásil do krúžku oduševnenej slovenskej mládeže pod predsedníctvom  Pavla Országa Hviezdoslava, ktorá  sa  pridŕžala štúrovských ideálov. V roku 1869 absolvoval teológiu a na dva roky sa  stal výpomocným profesorom  na slovenskom evanjelickom gymnáziu v Revúcej. Následne sa opäť vrátil  na  kolégium do Prešova, aby doštudoval právo, a od septembra 1872  bol už riadnym  profesorom veľkorevúckeho gymnázia.

  • GYMNÁZIUM V REVÚCEJ

Revúca sa stala pre neho trvalým domovom a v prosperujúcom mestečku strávil zvyšok plodného života.  Tunajšie gymnázium bolo tŕňom v oku maďarónov.  Po nevyberavej kampani dosiahli jeho zatvorenie a pedagogický zbor  bol rozpustený, no Botto naďalej zostal v Revúcej  a ako advokát sa postaral  o vyplatenie akcií a pôžičiek zrušeného gymnázia. Zakrátko  musel byť svedkom zatvorenia ďalších slovenských vzdelávacích ústavov i Matice slovenskej.

Napriek perzekúciám a štvaniu aktívne pôsobil v národnom hnutí. Stál pri zrode Muzeálnej slovenskej spoločnosti,  bol členom výboru Slovenskej národnej strany a jej dôverníkom pre Gemerskú stolicu. Po vzniku Česko-Slovenska v roku 1919 obnovili veľkorevúcke gymnázium  a Július Botto istý čas zastával funkciu jeho správcu. Hoci v roku 1922 prijal miesto verejného notára v Revúcej,  na gymnáziu ďalej pôsobil ako externý profesor histórie. Zomrel v Revúcej, kde  pôsobil bezmála šesť desaťročí,  v sedemdesiatom ôsmom roku  plodného života 29. septembra 1926.

Už od  študentských čias venoval mimoriadnu pozornosť dejinám a  pedagogické pôsobenie  na gymnáziu jeho záujem o minulosť ešte prehĺbilo. Postupne  začal uverejňovať články  s historickou tematikou v dobových slovenských periodikách. Po  zatvorení školy sa dejiny  stali hlavnou náplňou Bottovho života  a ich sprostredkovanie formou článkov  aj rozsiahlejších prác  službou pre maďarizáciou gniavený slovenský národ. Patril  k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska a Slovákov.  Kľúčovou  v tomto smere  bola  rozsiahla monografia Slováci, vývin ich národného povedomia  ‒ vydaná v roku 1906 a aj 1910. Toto najdôležitejšie Bottovo dielo,  ktoré sa dotýka  dôležitých etáp slovenskej národnej minulosti, posilňovalo slovenského ducha v širších vrstvách  v kritickom období prvých rokov 20. storočia. Neskôr sa dožilo aj ďalšieho vydania už v roku 1971.

  • HISTÓRIA SLOVÁKOV

Zaujímavé osudy mala Bottova Krátka história Slovákov, vydaná na prahu svetovej vojny. Uhorské orgány ju nariadili zhabať a autor bol súdne stíhaný. Z jeho pera  vyšli v roku 1923 prvé dejiny Matice slovenskej.  Dôverne poznal matičnú históriu, keďže  už ako mladý  študent sa stal jej  členom a stál aj pri znovuoživení Matice slovenskej v roku 1919. Venoval pozornosť i kultúrnohistorickým a literárnym problémom. Spracoval monografie významných národných dejateľov: Michal M. Hodža (1911), Jonáš Záborský (1912), Ján Francisci (1922), Životopis Štefana Marka Daxnera (1922), Samuel Tomášik (1925). Mimoriadne cenná na jeho biografických  prácach je najmä  skutočnosť, že väčšinu dejateľov poznal osobne.

V roku 1901 začala na stránkach Slovenských pohľadov vychádzať séria Bottových historických štúdií, venovaných kľúčovým udalostiam a osobnostiam uhorskej minulosti a osudom slovenského národa od čias Matúša Čáka, teda od konca 13. storočia až po prvú dekádu storočia dvadsiateho, keď  sa  formoval moderný slovenský národ. Štúdie  predstavujú ucelený príbeh dotýkajúci sa našich dejín a potvrdzujú jeho hlboké znalosti dejín Uhorska. Mimoriadne cenná na Bottovom diele je jeho snaha  zdôrazniť význam  Slovákov,  ale  aj ostatných slovanských národov na historických udalostiach uhorskej minulosti, ktorý si súdobí maďarskí dejepisci málo všímali alebo dokonca zamlčiavali. Pritom sa  snažil deje minulosti aj aktualizovať a porovnávať so súčasnosťou, keď bol slovenský národ marginalizovaný a potláčaný napriek tomu, že  jeho podiel na  rôznych historických udalostiach a pozitívny prínos pre uhorský štát bol neodškriepiteľný.

  • AKTUÁLNE

V tomto roku vydavateľstvo Perfekt sprístupnilo Bottove historické články, ktoré vychádzali v Slovenských  pohľadoch v rokoch 1901 ‒ 1923  formou knižnej monografie.  Kniha s podtitulom Od Matúša Čáka po Jozefa II. vyšla v súvislosti  s okrúhlym výročím Bottovho úmrtia a nesporne  osvieži náš knižný trh výberom jeho stále aktuálnych historických prác.