Tweetko
Slovenský šport 2020

Slovenský šport 2020

Economy in sport
Economy in sport
Verified Page
27 min read
0
Comments
3
Views

Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu
– Slovenský šport 2020

OBSAH

ÚVOD
A. ZÁKLADNÉ POJMY A VÝCHODISKÁ

1. Základné pojmy
2. Strategické dokumenty
3. Právna úprava
4. Financovanie
5. Medzinárodná spolupráca v športe
5.1 Bilaterálna spolupráca
5.2 Multilaterálna spolupráca
5.2.1Šport a Rada Európy
5.2.2 Šport a Európska únia

B. CIELE KONCEPCIE ŠTÁTNEJ POLITIKY V OBLASTI ŠPORTU – SLOVENSKÝ ŠPORT 2020
C. SÚČASNÝ STAV V OBLASTI ŠPORTU A NÁVRHY OPATRENÍ

1. Šport a zdravie

1.1 Šport pre všetkých- zdravotne orientované pohybové aktivity
1.2 Výchovno-vzdelávacia činnosť a rozvíjanie základných pohybových zručností a schopností v materských školách
1.3 Telesná a športová výchova na základných školách a stredných školách
1.4 Voľno-časové športové aktivity detí a mládeže
1.5 Športové súťaže detí a žiakov materských škôl, základných škôl a stredných škôl
1.6 Športová činnosť študentov vysokých škôl

2. Elitný šport

2.1 Športovo talentovaná mládež
2.2 Štátna športová reprezentácia

3. Šport ľudí so zdravotným znevýhodnením

3.1 Záujmové aktivity
3.2 Štátna športová reprezentácia

4. Financovanie

4.1 Zdroje financovania

4.2 Financovanie elitného športu

4.2.1 Financovanie športových odvetví
4.2.2 Odmeny športovcov a trénerov mládeže za dosiahnuté výsledky
4.2.3 Investičné zabezpečenie športovej reprezentácie SR
4.2.4 Organizovanie významných a tradičných podujatí
4.2.5 Financovanie opatrení osobitného významu
4.2.6 Financovanie vybraných športovcov

4.3 Financovanie športovania verejnosti zo štátnych zdrojov

4.3.1 Kontinuálne vzdelávanie učiteľov telesnej výchovy
4.3.2 Príspevok na výberové športovanie (športové poukazy)
4.3.3 Kampaň za pohybovo aktívny životný štýl
4.3.4 Organizovanie školských športových podujatí

4.4 Financovanie z iných verejných zdrojov

4.4.1 Zmluvy o reklamnej činnosti štátnych spoločností
4.4.2 Výroba a vysielanie športu vo verejnoprávnych médiách
4.4.3 Výnosy z tipovania na športové výsledky

4.5 Financovanie z verejných zdrojov na miestnej úrovni
4.6 Financovanie z fondov Spoločného strategického rámca EÚ v budúcom programovom období
4.7 Financovanie športu zo súkromných zdrojov

4.7.1 Výnosy z charitatívnych lotérií
4.7.2 Hodnota práce dobrovoľníkov v športe

5. Legislatíva

6. Materiálno-technické zabezpečenie

7. Boj proti dopingu

8. Ďalšie prierezové oblasti športu – medzinárodná spolupráca, vzdelávanie, veda a výskum, zdravotné zabezpečenie a diagnostika, informačný systém a štatistika, osveta a muzeálna činnosť, eliminácia protispoločenských aktivít zo strany fanúšikov a športových chuligánov pri športových podujatiach, boj proti ovplyvňovaniu športových výsledkov

8.1 Medzinárodná spolupráca

8.1.1 Bilaterálna spolupráca
8.1.2 Multilaterálna spolupráca
8.1.3 Predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie

8.2 Vzdelávanie

8.2.1 Právna úprava
8.2.2 Aplikačná prax

8.3 Veda a výskum

8.4 Zdravotné zabezpečenie a diagnostika
8.5 Informačný systém a štatistika

8.5.1 Informačný systém
8.5.2 Športové štatistiky

8.6 Osveta a múzejná činnosť

8.7 Eliminácia protispoločenských aktivít zo strany fanúšikov a športových chuligánov pri športových podujatiach

8.8 Boj proti ovplyvňovaniu športových výsledkov

8.9 Šport a cestovný ruch

ZÁVER

Príloha 1 – Národný program rozvoja športu v SR – rozpočet v rokoch 2002 až 2012 v eurách príloha_1
Príloha 2 – Telesná výchova (ISCED 1), Telesná a športová výchova (ISCED 2, 3) príloha 2
Príloha 3 – Stanovisko MF SR z MPK príloha_3
Príloha 4 – Vysvetlivky ku skratkám príloha 4
Príloha 5 – Stanovisko MF SR v rámci predbežného pripomienkového konania príloha 5
Príloha 6 – ZMOS – pripomienky z MPK príloha_6
Príloha 7 – Rozhodnutie MŽP SR príloha_7

ÚVOD

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo“) pripravilo v spolupráci so Slovenským olympijským výborom, Slovenským paralympijským výborom, zástupcami vybraných športových zväzov a Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave materiál Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu – Slovenský šport 2020 (ďalej len „koncepcia športu“), ktorý predpokladá jeho realizáciu v rokoch 2013 – 2020. Koncepcia športu bola vypracovaná v súlade s Bielou knihou o športe , Oznámením Európskej komisie Európskemu parlamentu, Rade Európskej únie, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe a ďalšími významnými dokumentmi v oblasti športu.

Cieľom koncepcie športu je pomenovať aktuálne problémy slovenského športu a za aktívnej účasti všetkých zainteresovaných (športovcov, rodičov, učiteľov, trénerov, riaditeľov a zriaďovateľov škôl, športových funkcionárov, médií) a za podpory vlády SR, hľadať východiská a riešenia jeho ďalšieho napredovania. Pritom je dôležité si uvedomiť, že každý článok tohto reťazca je rovnako dôležitý a nezastupiteľný. Za to, čme, ako a koľko sa ľudia venujú športu sú rovnako zodpovední občania, rodičia, učitelia telesnej a športovej výchovy, tréneri, vláda SR a Národná rada SR.
Šport sa v súčasnosti stal osobitným sociálnym fenoménom plniacim viaceré úlohy. Šport ako prostriedok rozvoja osobnosti plní výchovnú, vzdelávaciu a sociálnu úlohu, športové aktivity vykonávané primeraným spôsobom upevňujú zdravie, šport zvyšuje národné povedomie a vlastenectvo, je kultivovaným prostriedkov trávenia voľného času a nezanedbateľná je aj komerčná úloha športu. Osobitnú dôležitosť má šport pre vypestovanie zdravého životného štýlu u detí a mládeže.

Vychádzajúc z uvedeného sa koncepcia športu zameriava na tieto hlavné priority:

• Podpora športu ako odporúčaného spôsobu aktívneho trávenia voľného času širokej verejnosti, najmä detí a mládeže,
• Podpora športovej reprezentácie a prípravy športovo talentovanej mládeže,
• Boj proti negatívnym javom v športe, vrátane boja proti dopingu, ochrany zdravia športovcov a harmonizácie antidopingovej regulácie,
• Zabezpečenie transparentného a efektívneho financovania športu,
• Vytvorenie zodpovedajúceho legislatívneho rámca v športe.

A. ZÁKLADNÉ POJMY A VÝCHODISKÁ

1. Základné pojmy

Šport – všetky formy telesných aktivít, ktoré prostredníctvom príležitostnej alebo organizovanej účasti vedú k preukazovaniu alebo zvyšovaniu telesnej zdatnosti a duševnej pohody, formujú sociálne väzby alebo umožňujú dosahovať výsledky v súťažiach na všetkých úrovniach .

Šport pre všetkých – záujmové organizované a neorganizované formy telesných cvičení a druhov športu určených všetkým skupinám obyvateľov s cieľom ich telesného a duševného rozvoja, zlepšovania zdravia, tvorby optimálneho životného štýlu, uspokojovania osobných záujmov a potrieb.

Šport na školách, športová činnosť študentov vysokých škôl – záujmové súťažné a nesúťažné organizované aktivity v školách (základných školách, stredných školách, vysokých školách, resp. vysokoškolských športových kluboch), nejedná sa o povinnú telesnú a športovú výchovu v rámci vzdelávacieho programu.

Elitný šport – športové činnosti vymedzené pravidlami, osvojené v tréningovom procese, uskutočňované na vrcholných medzinárodných súťažiach a podujatiach, s ambíciou dosahovať maximálny športový výkon.

Doping – porušenie jedného alebo viacerých antidopingových pravidiel uvedených v článkoch 2.1 až 2.8 Kódexu .

Športové kluby a telovýchovné jednoty – právnické osoby, spravidla občianske združenia, založené v súlade so zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, za účelom zabezpečovania a realizácie športu a pohybových aktivít občanov. Sú základnou štruktúrou športových zväzov.

Športové zväzy – dobrovoľné občianske združenia fyzických a právnických osôb, založené v súlade so zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Športové zväzy riadia a organizujú činnosť v príslušnom športe na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), zastupujú záujmy svojich členov, zodpovedajú za štátnu športovú reprezentáciu, za prípravu športovo-talentovanej mládeže a rozvoj daného športu na území SR.

Športové podujatia a súťaže – jednotlivé športové súťaže, preteky, zápasy, hry športového charakteru, ktoré sa riadia športovými pravidlami spravidla medzinárodnej federácie v danom športe.
Športové hnutie – mimovládne športové organizácie – strešné športové organizácie, športové zväzy, športové asociácie, športové kluby, telovýchovné jednoty a fyzické osoby, ktoré sa zaoberajú športovou činnosťou alebo pohybovými aktivitami na všetkých úrovniach.

Športová infraštruktúra – všetky športové zariadenia, nachádzajúce sa v danom územnom celku.

Športová reprezentácia Slovenskej republiky – účasť športovcov, trénerov, realizačných tímov na medzinárodných športových podujatiach a súťažiach, organizovaných medzinárodnými športovými federáciami, organizáciami a Medzinárodným olympijským výborom (ďalej len „MOV“), čme Medzinárodným paralympijským výborom (ďalej len „IPC“), na ktoré boli nominovaní príslušným športovým zväzom.

Športový reprezentant – športovec menovaný alebo nominovaný príslušným športovým zväzom k príprave a účasti na vrcholných európskych a svetových súťažiach, organizovaných medzinárodnými športovými federáciami, MOV alebo IPC.

Šport ľudí so zdravotným znevýhodnením – záujmové organizované a neorganizované formy telesných cvičení a druhov športu vo voľnom čase všetkých vekových skupín obyvateľstva so zdravotným znevýhodnením.

Dobrovoľník/dobrovoľníctvo v športe – dobrovoľníctvo v športe je vedomá, slobodne zvolená činnosť osôb podieľajúcich sa na činnosti športovej organizácie (napr. cvičiteľ, inštruktor, asistent, rozhodca, funkcionár) vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu v prospech druhých.

Športovo talentovaná mládež – deti a mládež, ktorá sa aktívne venuje najmä organizovanej športovej činnosti. V SR je sústredená do útvarov talentovanej mládeže (ďalej len „ÚTM“), je jej venovaná zvýšená starostlivosť štátu formou finančnej podpory. Za výber, výchovu a zabezpečovanie športovej prípravy je zodpovedný športový zväz v súčinnosti so športovými školami a športovými triedami.

Útvary talentovanej mládeže – školské strediská záujmovej činnosti, športové triedy a športové školy – zriaďované pri základných a stredných školách, centrá talentovanej mládeže a zväzové centrá prípravy mládeže – zriaďované a riadené v plnom rozsahu športovými zväzmi, centrá olympijskej prípravy – zriaďované pri stredných školách, v ktorých sa prelína pôsobnosť školy a športového zväzu.

Rezortné športové strediská – špecifická forma podpory štátu pre individuálne športy. Sú začlenené do štruktúry príslušných rezortov (rezort obrany – Vojenské športové centrum Dukla, rezort vnútra – Stredisko štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra SR a rezort školstva – Národné športové centrum).

Akčný plán – strednodobý plán rozpracovaných úloh a aktivít na obdobie olympijského cyklu (4 roky), ktorý spracovávajú zainteresované subjekty v oblasti športu – športové zväzy a asociácie, obce, samosprávne kraje a príslušné štátne orgány.

2. Strategické dokumenty

V súčasnosti neexistuje platný strategický vládny dokument, na základe ktorého by štát realizoval svoju politiku vo vzťahu k športu.

Národný program rozvoja športu – koncepcia rozvoja športu do roku 2010 (ďalej len „NPRŠ“), schválená uznesením vlády SR č. 838/2001 bol posledným programovým dokumentom, ktorý mal ambíciu riešmeť problematiku rozvoja športu komplexne. Aj keď účinnosť viacerých opatrení bola nízka, mnohé z navrhovaných riešení sú aktuálne dodnes a bude potrebné sa nimi nanovo zaoberať.
Správa o plnení úloh a súčasnom stave športu v SR (ďalej len „správa“) a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých, ktorá bola dopracovaná o postup krokov v realizácii NPRŠ, vláda SR správu schválila uznesením č. 1192/2004.

Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže, ktorú schválila vláda SR uznesením č. 576 zo dňa 31.8.2011, jej cieľom bolo vytvárať podmienky pre deti a mládež, aby získali pozitívny vzťah k celoživotnej pohybovej aktivite. Navrhovala zvýšenie počtu hodín telesnej a športovej výchovy na základných školách a stredných školách a transformáciu časti vzdelávacích poukazov na športové poukazy, ktoré sa budú môcť využmeť na športovanie v popoludňajších hodinách aj v športových kluboch. Vzhľadom na neuskutočniteľnosť niektorých opatrení a nedostatočné finančné krytie na realizáciu niektorých úloh stanovených v tejto koncepcii bola uznesením vlády SR č. 328/2012 zrušená.

V rokoch 2004 – 2005 sa začal výraznejšie prejavovať záujem zo strany Slovenského futbalového zväzu o finančnú podporu štátu pri výstavbe Národného futbalového štadióna, ktorý by mal spĺňať kritériá FIFA a UEFA potrebné pre medzinárodné zápasy reprezentácie.

Vláda SR sa Národným futbalovým štadiónom zaoberala už v roku 2006. Uznesením č. 588/2006 schválila koncepčný materiál „Návrh postupu pri budovaní futbalovej infraštruktúry, ktorá bude spĺňať kritériá UEFA“. Na základe tohto uznesenia sa mal vybudovať nový štadión, pričom investor mal byť vybraný v súťažme. Stavbu mal realizovať na základe PPP projektu. Štát by mal potom zmluvne garantovanú možnosť využívať štadión pre potreby reprezentácie na obdobie 25 – 30 rokov. V júni 2007 vláda SR uznesením č. 555/2007 pôvodné uznesenie zrušila. Následne uznesením vlády SR č. 509 z 8. júla 2009 schválila „Návrh financovania výstavby futbalového štadióna pre potreby športovej reprezentácie SR“ na Tehelnom poli, pričom na tento účel schválila finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu prostredníctvom poskytnutia dotácie z kapitoly ministerstva. Výstavba sa mala začať v roku 2010, no nestalo sa tak. Dotácia poskytnutá nebola, nakoľko vláda SR svojim uznesením č. 691 z 13.10.2010 zrušila uznesenie č. 509 z 8. júla 2009 k návrhu financovania výstavby futbalového štadiónu pre potreby športovej reprezentácie SR.

V novembri 2011 predložilo ministerstvo na pripomienkové konanie dokument – „Návrh spôsobu financovania výstavby futbalového štadióna Jána Popluhára spĺňajúceho kritériá FIFA/UEFA na účely národnej futbalovej reprezentácie“. Materiál bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie. Vzhľadom na predčasné voľby a zmenu vlády, materiál nebol predložený na rokovanie vlády po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania.

3. Právna úprava

Okrem autonómnych športových organizácií v oblasti športu pôsobia aj orgány a organizácie štátu a verejnej správy, ktoré realizujú verejnú politiku vo vzťahu k športu. Základné dva organizačné predpisy týkajúce sa športu v Slovenskej republike (ďalej len „SR“) upravujú úlohy štátnych a verejných orgánov:

• Zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre v znení zákona č. 416/2001 Z. z. upravuje starostlivosť o telesnú kultúru a úlohy orgánov štátnej správy, obcí, občianskych združení v oblasti telesnej kultúry a iných právnických osôb a fyzických osôb pri jej zabezpečovaní vrátane financovania telesnej kultúry. Vymedzenie kompetencií jednotlivých orgánov v tomto zákone je iba veľmi stručným a rámcovým . Jedinou oblasťou, ktorú priamo reguluje, je vzdelávanie odborníkov v športe a uznávanie odbornej spôsobilosti na výkon špecializovaných činností.
• Zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o športe“) podrobnejšie nezakotvil financovanie športu z verejných zdrojov. Zákon je v mnohých ustanoveniach vágny a nekonkrétny, obsahuje nenormatívne a všeobecné ustanovenia , má legislatívne nedostatky . Zákon nezrušil zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre v znení neskorších predpisov, čím vznikla roztrieštená právna úprava. Zákon nie je v súlade s aktuálnou medzinárodnou antidopingovou reguláciou.
• Novela zákona o športe č. 528/2010 Z. z. zakotvila úpravy systému financovania športu, definovala žiadateľa o poskytnutie dotácie, ktorým môže byť aj fyzická osoba, definovala výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie (obsah výzvy aj žiadosti), podrobnosti vyhodnotenia žiadosti. Dôležitou zmenou je nutnosť priamo vo výzve uviesť výberové kritériá a ich váhu.

4. Financovanie

Šport v krajinách Európskej únie (ďalej len „EÚ“) vytvára podľa dostupných analýz pridanú hodnotu cca 407 mld. eur, čo predstavuje 3,7% HDP EÚ a pracovné miesta pre 15 miliónov ľudí, teda 5,4% pracovnej sily . V škandinávskych krajinách, Veľkej Británii, Francúzsku, Holandsku sa vynakladá z verejných zdrojov na šport na jedného obyvateľa najviac prostriedkov, približne 100 – 180 eur. Najmenej je to v Bulharsku, Malte, Českej republike, Litve, Lotyšsku, Poľsku, Rakúsku, kde táto dotácia na 1 obyvateľa nedosahuje ani 20 eur . Na Slovensku je podpora zo strany štátu na obyvateľa iba 7 eur.

Prostriedky štátneho rozpočtu pre šport sa sústavne znižujú (pozri prílohu č. 1), z rozpočtu pre šport sa dotujú činnosti, ktoré majú aj iné zdroje v štátnom rozpočte. Nedostatočné sú možnosti financovania športu z iných mimorozpočtových zdrojov (lotérie a stávkové hry, hazardné hry, sponzorstvo, reklamná činnosť a pod.). Spoločnosti a firmy s účasťou štátu sa podieľajú na financovaní iných oblastí, ako je šport. Ak podporia šport, tak nie v súlade s prioritami štátu a štátnej politiky v oblasti športu. Stále nedoriešené sú zdroje financovania športu na miestnej a regionálnej úrovni. Možnosti čerpania prostriedkov prostredníctvom inštitútu 2% dane z príjmu využíva len cca 45% športových organizácií. Šport sa v SR chápe predovšetkým ako užívateľ a nie ako tvorca ekonomiky, skutočnosť je pritom iná, šport ako ekonomická kategória štátu viac dáva, ako od štátu dostáva.

5. Medzinárodná spolupráca v športe

Šport predstavuje efektívny prostriedok rozvíjania medzinárodnej spolupráce a prezentácie krajiny v zahraničí.
Právny základ pre medzinárodnú spoluprácu poskytujú medzinárodné zmluvy, ktoré sú hlavným prameňom právnej úpravy vzťahov medzi štátmi. SR od svojho vzniku dňa 1. januára 1993 aktívne buduje vlastnú zmluvnú základňu. Zahŕňa dve hlavné oblasti – bilaterálnu a multilaterálnu spoluprácu.

5.1 Bilaterálna spolupráca

V období pred vstupom SR do EÚ došlo k nadviazaniu množstva zmluvných vzťahov s partnermi v zahraničí a k prehĺbeniu pracovných kontaktov na vládnej a mimovládnej úrovni. Pri nadväzovaní bilaterálnej spolupráce v oblasti športu na vládnej úrovni sa využívali viaceré formy rezortných zmluvných dokumentov – dohody, memorandá, protokoly o spolupráci, ale aj širšie formy v rámci medzirezortných zmluvných dokumentov v gescii MZVaEZ SR – tzv. kultúrne dohody a vykonávacie protokoly k nim.

Členstvo SR v EÚ založené na spoločnej multilaterálnej dohode všetkých členských štátov prinieslo väčšiu flexibilitu a slobodu v nadväzovaní dvojstrannej spolupráce a vzťahov medzi SR a členskými štátmi EÚ. Vytvorili sa nové príležitosti na spoločné stretnutia medzi predstaviteľmi vládnej sféry – zasadnutia pracovných skupín, výborov a iných spoločných platforiem EÚ.

5.2 Multilaterálna spolupráca

V rámci mnohostrannej spolupráce v oblasti športu na vládnej úrovni boli ratifikované viaceré významné dokumenty. V rámci Rady Európy medzi najvýznamnejšie patria: Európska charta o športe, Dohovor proti dopingu, Dohovor o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch. Ďalším významným medzinárodným dokumentom v oblasti športu je UNESCO Medzinárodný dohovor proti dopingu v športe, ktorý SR ratifikovala začiatkom roka 2007.

Na úrovni EÚ je multilaterálna spolupráca v oblasti športu zakotvená v širšom zmluvnom dokumente, v konsolidovanom znení Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Lisabonská zmluva“). Do Lisabonskej zmluvy, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009 po tom, ako ju ratifikovali všetky členské štáty EÚ, sa po prvýkrát dostávajú ustanovenia o športe, čím vzniká právny podklad, na základe ktorého orgány EÚ implementujú oblasť športu do svojich rozhodovacích kompetencií a tvorby politík v rámci EÚ.

5.2.1 Šport a Rada Európy

Na úrovni Rady Európy (ďalej len „RE“) bola do roku 2007 multilaterálna spolupráca v oblasti športu koordinovaná riadiacim výborom pre rozvoj športu. V máji 2007 RE schválila rezolúciu CM/Res (2007) 8 o založení EPAS, tzv. rozšírená čiastková dohoda o športe RE, ktorý ako nový orgán RE nahradil dovtedajší riadiaci výbor pre rozvoj športu. Zámerom založenia EPAS bolo dať nový podnet paneurópskej spolupráci v športe a čeliť súčasným výzvam v oblasti športu v Európe.

Zmluvu EPAS podpísalo 33 európskych štátov, sedem športových organizácií ako napr. ENGSO a UEFA sú mimovládnymi partnermi. SR doposiaľ nepristúpila k členstvu v EPAS a zástupcovia ministerstva nie sú pozývaní na jeho pracovné rokovania. V rámci EPAS sa SR zúčastňuje len na konferenciách ministrov zodpovedných za oblasť športu členských štátov RE, ktoré sa konajú každé dva roky.

EPAS poskytuje platformu pre medzivládnu spoluprácu v oblasti športu členských štátov RE. Povzbudzuje dialóg vládneho/verejného sektora so športovými federáciami a mimovládnymi organizáciami, čo prispieva k lepšiemu riadeniu športu. Cieľom EPAS je rozvíjať zdravší a férovejší šport v súlade s etickými štandardmi, zameraný na pozitívne hodnoty.

Výbor ministrov Rady Európy pre šport v súčasnosti poveril EPAS vypracovaním európskeho dohovoru boja proti ovplyvňovaniu športových výsledkov. Výstupný dokument v podobe návrhu dohovoru by mal byť predložený na stretnutí ministrov športu RE na jar 2014. Za účelom lepšej koordinácie opatrení v boji proti ovplyvňovaniu športových výsledkov a prípravy spomínaného dohovoru bola deklarovaná užšia spolupráca medzi RE a EÚ, ako aj s európskymi krajinami, bez ohľadu na členstvo v EPAS.

5.2.2 Šport a Európska únia

Pred schválením Lisabonskej zmluvy agenda športu v rámci EÚ existovala na tzv. neformálnej úrovni. Členské štáty rokovali o problematike športu na spoločných fórach EÚ, ale výstupy z rokovaní neprechádzali formálnym schvaľovacím procesom orgánov EÚ, napr. Radou EÚ alebo Európskym parlamentom.
Podkladom pre prácu predstaviteľov členských štátov EÚ na neformálnych fórach EÚ v oblasti športu bola Biela kniha o športe s dodatkom akčného plánu Pierra de Coubertin. Biela kniha o športe, schválená v roku 2007 je strategickým dokumentom EÚ v oblasti športu, ktorej hlavným cieľom je poskytnúť strategické usmernenia o úlohe športu a jeho rozvoji v rámci EÚ, predovšetkým v kontexte spoločenského a ekonomického rozmeru športu, ako aj jeho organizácie.
Prijatím Lisabonskej zmluvy došlo k zmenám v súvislosti s rozšírením právomocí EÚ o novú kompetenciu, týkajúcu sa oblasti športu. Šport sa tak stal formálnou agendou EÚ s iniciatívnou a implementačnou funkciou Európskej komisie (ďalej len „Komisia“) a schvaľovacou kompetenciou Rady EÚ v tejto oblasti. Nové ustanovenia Lisabonskej zmluvy zároveň vytvárajú aj nové možnosti strategickej, koncepčnej, ale aj finančnej podpory športu na úrovni EÚ.
V článku 6 sú zadefinované právomoci EÚ v oblasti športu v zmysle jej roly v podpore, koordinácii a doplnení činnosti členských štátov. Kompetencia EÚ v oblasti športu je teda formulovaná ako doplnková a koordinačná, pričom spoločné výstupy členských štátov EÚ vo forme záverov, opatrení, čme odporúčaní podliehajú formálnemu schvaľovaciemu procesu orgánov EÚ, „bez toho, aby sa harmonizovali zákony, iné právne predpisy členských štátov“ . Za riadenie, rozvoj a legislatívne zakotvenie sektoru športu sú plne zodpovedné členské štáty.
V článku 165 je zdôraznený európsky rozmer v športe, osobitná povaha športu a jeho najdôležitejšie funkcie: „Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu“.

B. CIELE KONCEPCIE ŠTÁTNEJ POLITKY V OBLASTI ŠPORTU – SLOVENSKÝ ŠPORT 2020

Ciele koncepcie športu vychádzajú z hlavných priorít, pozri na strane 3 vlastného materiálu.

Strategický cieľ 1: Zdravá a aktívna spoločnosť

Špecifický cieľ:

• Podporovať šport pre všetkých ako odporúčaný spôsob aktívneho životného štýlu širokej verejnosti, najmä detí a mládeže
• Zvýšmeť úlohu socializácie a multikultúry obyvateľstva v športe pre všetkých
• Harmonizovať antidopingovú reguláciu s cieľom prevencie a ochrany zdravia športovcov v súťažnom športe a voľno-časových aktivitách obyvateľstva

Strategický cieľ 2: Úspešná reprezentácia Slovenska

Špecifické ciele:

• Zvýšmeť kvalitu športovej reprezentácie a prípravu športovo talentovanej mládeže
• Revitalizovať a budovať športovú infraštruktúru a vybudovať Národný futbalový štadión
• Podporovať šport zdravotne znevýhodnených

Cieľové skupiny:

• Verejnosť – osobitne deti a mládež a seniori
• Športovo talentovaná mládež
• Elitní športovci
• Zdravotne a sociálne znevýhodnené skupiny

Zainteresované strany – hlavní partneri:

• Vládna sféra – vláda SR, ministerstvá a ich špeciálne pracoviská
• Mimovládna sféra – Slovenský olympijský výbor, Slovenský paralympijský výbor, športové zväzy a asociácie, športové kluby a telovýchovné jednoty, nadácie
• Inštitúcie verejného zdravia
• Samospráva – obce a samosprávne kraje
• Školy, učitelia telesnej a športovej výchovy, školské zariadenia
• Rodina
• Súkromný sektor – sponzori

C. SÚČASNÝ STAV V OBLASTI ŠPORTU A NÁVRHY OPATRENÍ

Koncepcia športu je zameraná na tieto oblasti:

• Šport a zdravie – šport pre všetkých, vrátane detí predškolského veku, školského športu a športu študentov vysokých škôl
• Elitný šport – športovo talentovaná mládež, štátna športová reprezentácia
• Šport ľudí so zdravotným znevýhodnením
• Financovanie
• Legislatíva
• Boj proti dopingu
• Materiálno-technické zabezpečenie
• Ďalšie prierezové oblasti športu – medzinárodná spolupráca, vzdelávanie, veda a výskum, zdravotné zabezpečenie a diagnostika, informačný systém a štatistika, osveta, eliminácia protispoločenských aktivít zo strany fanúšikov a športových chuligánov pri športových podujatiach, boj proti ovplyvňovaniu športových výsledkov

1. Šport a zdravie

1.1 Šport pre všetkých- zdravotne orientované pohybové aktivity

Fyzická inaktivita sa stala významným rizikovým faktorom obezity a výskytu chorôb, akými sú: kardiovaskulárne choroby vrátane zvýšeného krvného tlaku, cievnych mozgových príhod, cukrovka, funkčné degeneratívne poruchy pohybového ústrojenstva a osteoporóza. Fyzicky nečinní ľudia majú dvakrát vyššiu pravdepodobnosť ochorieť na kardiovaskulárne choroby ako fyzicky aktívni ľudia. Zo správy Úradu verejného zdravotníctva o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2009 – 2011 sa uvádza, že „v roku 2011 boli predčasné úmrtia (do 64 rokov) v najväčšej miere spôsobené chorobami obehovej sústavy (mužme – 45,9%/30,4%, ženy – 59,8%/24,8%). Okrem toho v správe sa hovorí, že „naďalej pokračuje nárast prevalancie diabetu (od roku 2000 sa počet diabetikov zvýšil o 20%, čo do konca roku 2010 predstavovalo takmer 7% z celej populácie) a naďalej pretrváva vysoká prevalencia rizikových faktorov u obyvateľstva (hypertenzia, obezita, fajčenie a pod.)“.

Viac než 32% populácie SR trpí nadváhou a až 35% žien a takmer polovica mužov má zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi. Lekárske štúdie dokazujú, že aj mierne pohybové aktivity, ktorým sa človek venuje denne, môžu mať dlhotrvajúci blahodarný účinok. Za predpokladu, že pohybová aktivita je systematická, pravidelná, dostatočne intenzívna a primerane dlho trvajúca, pozitívne ovplyvňuje zdravie človeka, čo sa prejaví v zlepšenej výkonnosti celého organizmu. Voľno-časové pohybové a športové aktivity, najmä tie, ktoré ľudia vykonávajú v kolektíve, prispievajú okrem k zlepšeniu zdravotného stavu populácie, aj k zlepšeniu sociálnej inklúzie, najmä znevýhodnených sociálnych skupín, medziľudských vzťahov a sociálnej komunikácie. Sociálnu funkciu športových a pohybových aktivít v kolektíve preto netreba prehliadať, ale naplno využmeť aj vo funkcii prevencie vočme negatívnym spoločenským javom, najmä v súvislosti so správaním a trávením voľného času mládeže (užívanie drog, alkoholizmus, gamblerstvo, kriminalita, agresívne správanie, šikanovanie atď.). Aktivity obyvateľstva v rámci športu pre všetkých, v organizovanej čme neorganizovanej forme, predstavujú účinný nástroj prevencie v rámci zdravotného alebo sociálneho aspektu, ktorý má aj svoj pozitívny ekonomický rozmer. Preventívne opatrenia sú vždy menej finančne nákladné pre spoločnosť, než liečba, alebo prevýchova.

Svetová zdravotnícka organizácia (ďalej len „WHO“ – World Health Organisation), ktorá sa dlhodobo zaoberá skúmaním korelácie medzi nedostatkom telesnej aktivity a predčasným úmrtím, ako aj rozšírením civilizačných chorôb v celosvetovom meradle, odporúča minimum pohybovej aktivity denne, ktorá prospieva zdraviu človeka. Odporúčanie WHO je dosiahnuť, „aby zdravý dospelý človek vo veku 18 až 65 rokov vykonával minimálne 30 minút fyzickej aktivity miernej intenzity, najmenej 5 dní v týždni. Školopovinná mládež by mala vykonávať 60 a viac minút fyzickej aktivity miernej až silnej intenzity denne, ktoré sú z hľadiska vývoja vhodné, príjemné a zahŕňajú rôzne aktivity. Pri deťoch v útlom veku by sa mal klásť dôraz na rozvoj pohybovej koordinácie.“ . Špecificky je potrebné zaoberať sa problematikou prínosu pohybovej aktivity pre starších ľudí, nakoľko fyzická pohybová aktivita a športové podujatia umožňujúce spoločenské vyžitie starších posilňujú ich sociálne začlenenie, zvyšujú ich kvalitu života, pomáhajú udržiavať priaznivý zdravotný stav a sú zároveň prevenciou pred niektorými rozšírenými chorobami, napr. kardiovaskulárneho charakteru.
Na medzinárodnej úrovni sa o problematike zdraviu prospešných pohybových aktivít intenzívne hovorí nielen na fórach a v dokumentoch WHO, ale aj v aktuálnej agende EÚ. Problematika zdraviu prospešných pohybových aktivít predstavuje jednu z hlavných priorít na úrovni EÚ. Podpora tejto priority je deklarovaná všetkými členskými štátmi EÚ v dokumente „Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe“ (2011). Okrem v dokumentoch, o tejto priorite, sa hovorí a intenzívne diskutuje aj medzi odborníkmi v rámci ich činnosti v pracovných skupinách EÚ. Najprv to bolo v rámci pracovnej skupiny EÚ „ šport a zdravie“ a po ukončení jej mandátu, od roku 2011, v aktuálnej expertnej skupine EÚ „Šport, zdravie, účasť“. Podkladovým dokumentom pre prácu odborníkov v tejto expertnej skupine je dokument EÚ „Usmernenia EÚ o fyzickej aktivite – odporúčané politické opatrenia na podporu fyzickej aktivity posilňujúcej zdravie“. Ide o súhrn odporúčaní k téme „zdravie a šport“ nielen pre expertov, ale aj pre všetky rozhodovacie orgány členských štátov na všetkých úrovniach (národnej, regionálnej, miestnej) pri tvorbe politík a stratégií v oblasti športu pre všetkých, predovšetkým v zmysle podpory športovania a pohybových aktivít čo najväčšieho počtu a najširšieho spektra populácie, ako prevencie vočme civilizačným chorobám a negatívnym sociálnym javom v spoločnosti.

Z predložených faktov jednoznačne vyplýva potreba intenzívnejšej podpory zdraviu prospešných pohybových aktivít zacielených na širokú verejnosť zo strany kompetentných orgánov, čme už na národnej alebo lokálnej úrovni. Nevyhnutná je medzirezortná a medziodvetvová spolupráca, najmä rezortu školstva s rezortom zdravotníctva, rezortom dopravy, ako aj lokálnej samosprávy a športového hnutia.

Obsahové zameranie športu pre všetkých na aktívne zdravie si v praxi vyžaduje vytvorenie širokej platformy na partnerskú spoluprácu a koordináciu štátu, samosprávy, občianskych združení a iniciatív, súkromného sektoru. Predpokladom pre úspešnú spoluprácu a koordináciu, že zainteresované subjekty budú napĺňať svoje originálne kompetencie:

Štát a jeho orgány:

– tvorba koncepčných dokumentov,
– legislatívna činnosť,
– podpora zo štátneho rozpočtu,
– rešpektovanie odporúčaní orgánov Európskej únie a WHO,
– koordinácia na národnej úrovni.

Samospráva:

– vypracovanie programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja alebo koncepcie rozvoja športu,
– podpora organizovania športových podujatí a iných aktivít telesnej kultúry na úrovni kraja a obcí
– podpora výstavby a prevádzkovania športových zariadení a ich využívania na pohybové aktivity,
– starostlivosť o telesnú kultúru v školách, ktorých je zriaďovateľom a podpora školských športových súťaží,
– koordinácia na krajskej a miestnej úrovni.

Občianske združenia:

– tvorba pohybových programov pre jednotlivé vekové, sociálne a zdravotné skupiny obyvateľstva, ich inovácia a rozvoj,
– združovanie a vzdelávanie dobrovoľníkov, trénerov, cvičiteľov, rozhodcov,
členstvo v medzinárodných organizáciách, účasť na medzinárodných konferenciách športu pre všetkých
– organizácia medzinárodných a národných projektov,
– testovanie obyvateľstva a monitorovanie účinnosti pohybových aktivít,
– združovanie klubov na národnej a regionálnej úrovni, budovanie klubov zdravia a športu pre všetkých,
– vydávanie osvetových, propagačných a metodických materiálov, propagácia športu pre všetkých a jeho aktivít medzi širokou verejnosťou.

Hlavný cieľ:

Vytvárať podmienky na zabezpečenie zdravého životného štýlu obyvateľstva, vrátane aktivít športu pre všetkých za účelom zlepšenia psychicko-fyzickej zdatnosti populácie a prevencie chorôb zapríčinených sedavým spôsobom života.

Návrhy opatrení na realizáciu cieľa:

Na národnej úrovni:

1. Rozpracovať Usmernenia EÚ o fyzickej aktivite a upraviť oblasť starostlivosti o zdravý životný štýl obyvateľov, spoluprácu zainteresovaných rezortov a subjektov, tvorbu regionálnej politiky a osvetu zdravého životného štýlu.

Z: MŠVVaŠ SR
T: do 31.12.2013
Zdroje: MŠVVaŠ SR

2. Iniciovať tvorbu všeobecne platného legislatívneho rámca smerujúceho k eliminácii dostupnosti najmä anabolických a hormonálnych látok a látok s podobným chemickým a biologickým účinkom, ktoré môžu spôsobiť trvalé poškodenie zdravia občanov, so zabezpečením účelovej kontroly produkcie, distribúcie, dovozu a predaja s cieľom zamedzenia voľného prístupu k týmto látkam vrátane sankcií na úrovni správneho a trestného práva.

Z: MZ SR, MH SR, MŠVVaŠ SR, MS SR
T: do 31.12.2016
Zdroje: MZ SR

Na lokálnej úrovni:

1. Rozpracovať koncepciu športu na podmienky samosprávnych krajov a obcí.

Z: obce, VÚC
T: do 30.6.2013
Zdroje: obce, VÚC

2. Hľadať možnosti výstavby novej a efektívnu prevádzku existujúcej športovej infraštruktúry pre rekreačné športovanie obyvateľstva, vytvárať možnosti prístupu na športoviská pre všetkých obyvateľov, podporiť územný rozvoj, vytvárať podmienky pre rozvoj dopravnej vybavenosti, verejnej zelene a parkov, ako aj športových plôch s cieľom podporovať aktívny životný štýl (cyklistické komunikácie pre prepravu bicyklom, najmä do školy a do práce, miesta na uloženie bicyklov, atď.).

Z: MŠVVaŠ SR, MDRR SR, obce, VÚC
T: 2014 – 2020
Zdroje: obce, VÚC, fondy EÚ na obdobie 2014 – 2020

3. Podporovať organizáciu športových a rekreačných podujatí, akcií a ďalších aktivít, šíriť osvetu o benefitoch zdraviu prospešných pohybových aktivít prostredníctvom miestnych a regionálnych masovo komunikačných médií a podporovať miestne športové organizácie pri zapájaní verejnosti do športovej činnosti.

Z: MŠVVaŠ SR, obce, VÚC
T: 2013 – 2020
Zdroje: obce, VÚC

1.2 Výchovno-vzdelávacia činnosť a rozvíjanie základných pohybových zručností a schopností v materských školách

Materská škola (ďalej len „MŠ“) podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Vychováva a vzdeláva na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí. MŠ môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, saunovanie, športový výcvik a ďalšie aktivity len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa a po dohode so zriaďovateľom. Súčasťou denného poriadku sú hry a hrové činnosti, pohybové a relaxačné cvičenia, pobyt vonku, odpočinok, činnosti zabezpečujúce životosprávu (osobná hygiena, stravovanie, stolovanie). Hry a hrové činnosti sú spontánne alebo učiteľkou navodzované hry a hrové aktivity detí. Súčasťou hier a hrových aktivít sú vopred plánované edukačné aktivity. Hry a hrové činnosti sa môžu v rámci zostavovania denného poriadku zaradiť aj 2 – 3 krát v dopoludňajších a odpoludňajších hodinách. Pohybové a relaxačné cvičenia obsahujú zdravotné cviky, relaxačné a dychové cvičenia. Realizujú sa každý deň v určitom čase, s dodržiavaním psychohygienických zásad (pred jedlom/zásadne nie hneď po jedle, vo vyvetranej miestnosti, príp. vonku atď.). Patria k vopred plánovaným aktivitám. Pobyt vonku obsahuje pohybové aktivity detí, vychádzky, edukačné aktivity atď. V záujme zdravého psychosomatického rozvoja dieťaťa sa neodporúča vynechávať pobyt vonku. Realizuje sa každý deň. Výnimkou, kedy sa nemusí uskutočniť, sú nepriaznivé klimatické podmienky, silný nárazový vietor, silný mráz, dážď (nie mrholenie). V jarných a letných mesiacoch sa pobyt vonku upravuje vzhľadom na intenzitu slnečného žiarenia a zaraďuje sa 2 krát počas dňa, v dopoludňajších me odpoludňajších hodinách. Všetky organizačné formy denného poriadku sú po pedagogicko-psychologickej stránke rovnocenné. Majú vplyv na rozvoj osobnosti dieťaťa vo všetkých vzdelávacích oblastiach, a preto ich pedagogicky usmerňujú kvalifikovaní učitelia predprimárneho vzdelávania.

Pre deti predškolského veku občianske združenia v oblasti športu v spolupráci s ministerstvom organizujú rôzne pohybové, vedomostné a výtvarné súťaže zamerané na získanie pozitívneho vzťahu k zdravému životnému štýlu, k pohybovej aktivite a rozvoju olympizmu, napr. v spolupráci so Slovenským olympijským výborom sú organizované Olympijské festivaly detí a mládeže Slovenska a výtvarné súťaže so športovou témou, Kalokagatia a v spolupráci so Slovenským paralympijským výborom sú organizované súťaže na Kolesách do škôl, atď.

Hlavný cieľ: Vytvárať podmienky na zabezpečenie zdravého životného štýlu detí v materských školách.

Návrhy opatrení na realizáciu cieľa:

1. Vytvárať podmienky pre zdravý životný štýl detí v materských školách v súlade so Štátnym vzdelávacím programom ISCED 0.

Z: MŠVVaŠ SR
T: priebežne do roku 2020
Zdroje: MŠVVaŠ SR a zriaďovatelia MŠ, iné zdroje (rodina)

2. Podporovať národné projekty pohybových aktivít detí v predškolskom veku.