Tweetko

Matica slávnostne odhalila bustu generála M. R. Štefánika v Martine

5 min read
0
Comments
1
Views

Matica slávnostne odhalila bustu generála m. r. štefánika v martine

Za účasti významných slovenských a zahraničných hostí

Text a foto: Ján SEMAN

Matica slovenská si 29. októbra v Martine podujatím Slováci v národnooslobodzovacom odboji 1914 až 1920 pripomenula osobnosti a udalosti zápasu za slovenskú národnú slobodu. Vyvrcholením bolo odhalenie historicky prvej busty generála Milana Rastislava Štefánika v Aleji národných dejateľov pred druhou historickou budovou Matice slovenskej. Podujatie sa uskutočnilo za účasti vysokých predstaviteľov Slovenskej republiky a Českej republiky, predstaviteľov verejného a kultúrneho života, matičiarov a širokej verejnosti.

Na podujatí sa zúčastnili predseda NR SR Richard Raši a predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky Tomio Okamura. Sprevádzali ich viacerí poslanci slovenského a českého parlamentu, veľvyslanec Českej republiky na Slovensku Rudolf Jindrák, honorárny konzul Francúzska v Martine Grégory Delton, veľvyslanec Slovenskej republiky v Českej republike Martin Muránsky, minister pre šport, prevenciu a zdravie Českej republiky Boris Šťastný a ďalší.

  • PREDVEČER DEKLARÁCIE

Termín podujatia nebol zvolený náhodne. Uskutočnilo sa symbolicky v predvečer 108. výročia prijatia Deklarácie slovenského národa, známej ako Martinská deklarácia. Práve 30. októbra 1918 sa v Turčianskom Svätom Martine zišli predstavitelia slovenského národného života, aby vyjadrili právo slovenského národa na sebaurčenie a jeho vôľu vystúpiť zo štátneho zväzku s Uhorskom. Slovenská národná rada sa prihlásila k právu rozhodovať o budúcnosti Slovákov a deklarácia sa stala jedným zo základných štátotvorných dokumentov našich novodobých dejín.

Historický význam Martina osobitne vyzdvihol predseda Národnej rady SR Richard Raši. „Sú miesta, ktorých históriu si iba pripomíname, a potom sú miesta, kde sa história skutočne tvorila. Martin nepochybne patrí medzi tie druhé,“ zdôraznil. Pripomenul pritom symbolické prepojenie Prahy a Martina, kde sa v októbri 1918 rozhodovalo o spoločnej budúcnosti Čechov a Slovákov.

Na osobitné postavenie Martina v slovenských národných dejinách upozornil aj predseda Matice slovenskej Marián Gešper. Pripomenul, že na pomerne malom území sa tu sústreďujú najvýznamnejšie pamätné miesta slovenského národného života ‒ od historických budov Matice slovenskej cez Memorandové námestie a prvé slovenské martinské gymnázium až po budovu bývalej Tatra banky, kde bola prijatá Martinská deklarácia, čo nemá obdoby v inom štáte, bohužiaľ, nie vždy si ich dôsledne vážime. Zdôraznil, že hoci sa Martin nestal hlavným mestom Slovenska, zostáva trvalým symbolom slovenskej národnej identity.

  • ŠTEFÁNIKOV ODKAZ

Mimoriadne miesto v tomto zápase patrilo generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Slovenský vedec, astronóm, diplomat a francúzsky generál sa zaradil medzi najvýznamnejších predstaviteľov československého zahraničného odboja. Spolu s Tomášom Garriguom Masarykom, Edvardom Benešom a Josefom Dürichom sa podieľal na presadzovaní myšlienky samostatného spoločného štátu Čechov a Slovákov.  Štefánikovo pôsobenie však ďaleko presahovalo diplomatické rokovania. Aktívne sa zapájal do organizovania česko-slovenských vojenských jednotiek, náboru dobrovoľníkov a budovania zahraničného vojska.

Jeho činnosť sa spájala s Francúzskom, Talianskom, Ruskom i ďalšími krajinami. Práve existencia česko-slovenských légií, ktoré bojovali po boku dohodových mocností, dodávala politickému úsiliu zahraničného odboja mimoriadnu váhu. Pripomenul to aj Richard Raši, ktorý vyzdvihol predovšetkým jeho odvahu, činorodosť a schopnosť pretaviť veľké myšlienky do konkrétnych skutkov. „Štefánik nečakal, kým vzniknú podmienky na uskutočnenie veľkej myšlienky. On sám pomáhal tieto podmienky vytvárať,“ zdôraznil predseda slovenského parlamentu.

  • LEGIONÁRI

Matica slávnosťou nevzdala hold iba jednej výnimočnej osobnosti. Jej zámerom bolo pripomenúť aj celé pokolenie slovenských legionárov a účastníkov domáceho i zahraničného odboja. Mnohí za národné oslobodenie zaplatili vlastným životom. Význam spoločného zápasu Čechov a Slovákov zdôraznil aj predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky Tomio Okamura. Štefánika označil za výnimočného vedca, diplomata, vojaka ‒ a predovšetkým vlastenca, ktorý pochopil, že sloboda nie je samozrejmosťou.

Osobitne pripomenul, že napriek rozdielnym názorom dokázali Štefánik, Masaryk a Beneš podriadiť svoje osobné predstavy spoločnému cieľu, ktorým bola sloboda Čechov a Slovákov. „Nemusíme sa vo všetkom zhodovať, aby sme dokázali spoločne veľké veci,“ zdôraznil Okamura. Za mimoriadne cenné dedičstvo spoločného štátu označil historickú pamäť, blízkosť jazykov, kultúru, vzájomnú úctu, najmä však bratské vzťahy oboch národov. Svoj príhovor zakončil emotívnym posolstvom: „Česi a Slováci musia držať spolu. Nenechajme sa rozdeliť.“

  • KULTÚRNY PROGRAM

Osobitným obohatením programu bola historická divadelná dramatizácia venovaná slovenskému národnooslobodzovaciemu odboju. Prostredníctvom troch významných osobností ‒ predsedu Slovenskej národnej rady Matúša Dulu, legionára a spisovateľa Janka Jesenského a generála Milana Rastislava Štefánika ‒ priblížila rozhodujúce udalosti roka 1918. Autorom scenára bol predseda MS Marián Gešper a režisérom podpredseda MS Marek Nemec. Vyvrcholením slávnosti bolo odhalenie busty generála M. R. Štefánika. Matica pri tejto príležitosti osobitne poďakovala podporovateľom realizácie busty ‒ predsedovi Združenia miest a obcí Slovenska a členovi Výboru Matice slovenskej Jozefovi Božikovi, ktorý bol zároveň hlavným iniciátorom jej odhalenia, a poslancovi NR SR Michalovi Bartekovi. Ich finančná podpora prispela k vytvoreniu tohto umeleckého a historického pamätníka. Marián Gešper vo svojom príhovore osobitne ocenil Božikovu iniciatívu a zdôraznil, že v Aleji národných dejateľov doteraz chýbala jedna z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. Odhalením Štefánikovej busty sa podľa jeho slov symbolicky doplnil historický obraz generácie, ktorá stála oslobodení spod  Rakúska-Uhorska. Predseda ZMOS-u Jozef Božik vo svojom vystúpení vyzdvihol mimoriadnu blízkosť českého a slovenského národa a potrebu ďalšieho rozvíjania ich vzájomných vzťahov. Pripomenul, že práve vznik Československej republiky vytvoril podmienky na slobodnejší národný a kultúrny rozvoj Slovákov.

  • STO ROKOV BUDOVY

Mimoriadny rozmer dodalo podujatiu aj sté výročie slávnostného otvorenia druhej historickej budovy Matice slovenskej. Práve 29. augusta 1926 navštívil toto miesto prezident Československej republiky Tomáš Garrigue Masaryk s početnou štátnou delegáciou. Po sto rokoch sa pred tou istou budovou opäť stretli vysokí predstavitelia slovenského a českého parlamentu. Na túto historickú paralelu upozornil aj predseda Matice slovenskej, ktorý vyzdvihol mimoriadne početné zastúpenie oboch parlamentov a ďalších významných inštitúcií. Podľa jeho slov malo stretnutie osobitnú symboliku, pretože na rovnakom mieste sa po storočí opäť stretli predstavitelia oboch národov, aby si pripomenuli spoločné historické korene a vzdali hold jednej z najvýznamnejších osobností slovenských a českých dejín.