Tweetko
V Humennom zorganizovali šiesty ročník celoslovenskej akcie Nezabudnutí susedia

V Humennom zorganizovali šiesty ročník celoslovenskej akcie Nezabudnutí susedia

Slovenské národné noviny
Slovenské národné noviny
Doğrulanmış sayfa
5 dk okuma
0
Yorumlar
3
Görüntülenme

Spomínať  znamená niesť zodpovednosť za prítomnosť a budúcnosť  

Text a foto: Marián ŠIMKULIČ

Súčasťou Dní mesta Humenné 2026 bolo už po šiestykrát celoslovenské podujatie Nezabudnutí susedia, venované obetiam holokaustu a záchrancom Židov pred odvlečením do koncentračných táborov. Predchádzalo mu uvedenie Edity Grosmanovej do Siene významných osobností mesta Humenné. 

Edita Grosmanová sa narodila v Humennom 11. 7. 1924 v rodine Emanuela a Etely Friedmanovcov. Ako sedemnásťročná nastúpila so staršou sestrou Leou v marci 1942  do prvého transportu, ktorý smeroval do koncentračného tábora v Osvienčime. Z okresu Humenné bolo zo železničnej stanice v Poprade deportovaných stopäťdesiat mladých žien a dievčat (celkom 999). Odchádzali v presvedčení, že idú za prácou. Netušili, čo ich čaká. Ako jedna z mála preživších sa Edita vrátila domov s podlomeným zdravím a traumou, že nedokázala uchrániť pred smrťou svoju sestru.  Po návrate sa zoznámila s Ladislavom Grosmanom,  vydala sa a odsťahovali sa do Prahy, kde sa im narodil syn Jiří. V roku 1967 ukončila štúdium na Karlovej univerzite s diplomom z biológie.

Po príchode vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 rodina emigrovala do Izraela. V Tel Avive pracovala na výskume v nemocnici  a prednášala na univerzite. Bola oporou Ladislava Grosmana (autora námetu a spoluautora scenára prvého československého oscarového filmu Obchod na korze) a po jeho smrti sa venovala opatere jeho literárnej pozostalosti. Presťahovala sa do Kanady, kde v Toronte pracovala v ústave Červená Dávidova hviezda. Až do osemdesiatich piatich rokov života prednášala o holokauste v školách a podieľala sa na tvorbe filmových dokumentov. Niekoľkokrát pricestovala na Slovensko a zavítala aj do Humenného, kde s dojatím konštatovala, že hviezda Ladislava Grosmana opäť zažiarila nad ich rodným mestom. Posledné roky prežila v opatere svojej vnučky Naomi. Zomrela vo veku deväťdesiatich šiestich rokov 31. júla 2020.  V Sieni významných osobností mesta Humenné jej patrí miesto pri manželovi ‒ spisovateľovi Ladislavovi Grosmanovi.

■ ČÍTANIE MIEN

Z celkového počtu 2 172 Židov, ktorí žili v meste Humenné v roku 1940, ostalo ich v roku 1948 len 391. (Ad: Ján Hlavinka: Z dejín židovskej komunity v Humennom ‒ Židovská komunita v období holokaustu)  Presne o 10. hodine 9. septembra 2026 sa na nádvorí humenského kaštieľa rozozvučala siréna a zvony, aby sa z audiozáznamov prihovorili účastníkom celoslovenskí organizátori podujatia Nezabudnutí susedia. V Humennom stáli pri zrode podujatia Juraj Levický a Ján Mičovský.

Dramaturgia  sa niesla v  pripomenutí tragédie ľudských stratených životov a v nádeji, ktorú prináša ľudská odvaha a súcit od záchrancov, spoluobčanov. Juraj Levický z Humenného uviedol, že  podujatie nás spája v hlbokej úcte k tým, ktorí z našich životov, domovov a ulíc náhle a kruto zmizli. Ako zdôraznil, pripomíname si obete holokaustu a rasového násilia, no v prvom rade spomíname na ľudí, ktorých jediným previnením bola ich národnosť, viera či pôvod. Ticho, ktoré po nich zostalo po odvedení do transportov, dodnes rezonuje. Spomínať však neznamená len hľadieť do minulosti, zároveň znamená niesť zodpovednosť za prítomnosť a budúcnosť.

Lebo holokaust sa nezačal plynovými komorami. Začal nenávistnými slovami, ľahostajnosťou, predsudkami a rozdeľovaním spoločnosti na „nás“ a „ich“. Začal sa vtedy, keď sa väčšina prizerala, ako jej susedom postupne berú ľudskú dôstojnosť a práva. Odkaz Nezabudnutých susedov pripomína, že ak budeme mlčať pri nespravodlivosti voči  iným, sami sa  vystavujeme nebezpečenstvu. „Dnes tu stojíme, aby sme demonštrovali,  že nezabúdame,“ uviedol Juraj Levický a zdôraznil: „Vraciame týmto ľuďom ich mená, tváre a miesto v našej spoločnej pamäti. Zapaľujeme sviečky nie ako symbol bezmocnosti, ale ako svetlo nádeje a záväzok, že urobíme všetko pre to, aby sa zo žiadneho človeka nestal len bezmenný cieľ nenávisti.“

Nosnou časťou podujatia bolo čítanie mien obetí holokaustu vrátane rómskeho. Po každej desiatke mien zapálil čítajúci sviečku a dal k nej kamienok. Po nich nasledovali mená záchrancov ocenených vyznamenaním Spravodlivý medzi národmi. Čítajúci sa grupovali z radov čestných občanov mesta a hostí. Podujatie obohatilo vystúpenie speváckeho zboru Young Voices zo súkromnej ZUŠ Múza pod vedením dirigentky Zuzany Dirbákovej. 

■ POSLEDNÝ LIST

Medzinárodne uznávaný fotograf a humenský rodák Yuri Dojč sa v priestoroch kaštieľa predstavil fotografickým cyklom Last Folio. Je to silný umelecký a historický projekt, zachytávajúci memento predvojnovej židovskej kultúry a vyhnancov holokaustu na Slovensku. Fotograf spolu s producentkou Katyaou Krausovou začali s projektom v roku 1997. Okrem dokumentárneho filmu sú výstupmi aj fotografie, ktoré zobrazujú rozpadávajúce sa synagógy, cintoríny či opustené židovské školy.

V jednej z nich na východe Slovenska objavili miestnosť plnú kníh, ktorých majitelia sa stali obeťami holokaustu. Fotograf tam dokonca našiel knihu, ktorá patrila jeho starému otcovi. Výstava Last Folio (Posledný list) sa stala celosvetovým unikátom a bola inštalovaná v mnohých metropolách sveta od New Yorku cez Moskvu až po Jeruzalem. Na Slovensku ju mali možnosť vidieť návštevníci v Bratislave, v Košiciach, v Leviciach, v Banskej Štiavnici a v súčasnosti v rodisku fotografa, v jeho rodnom Humennom.

■ OSUDY NA ZÁVER

V podvečer, ešte za príjemných dozvukov letného času, na nádvorí kaštieľa premietli krátky dokumentárny film publicistky a dokumentaristky Sone Gyarfašovej Osudy  (2015), nakrútený s Editou Grosmanovou pri príležitosti sedemdesiateho výročia konca druhej svetovej vojny. Pani Edita vo filme zdôraznila nevyhnutnosť stále pripomínať príkoria holokaustu pre budúce generácie. Zavŕšenie  podujatia  Nezabudnutí susedia  patrilo hudobnému zoskupeniu Kaschauer Klezmer Band, ktoré sa špecializuje na interpretáciu tradičnej židovskej klezmerovej hudby.

Pôvodne publikované na snn.sk